História obce
  Kontakt
Obec Sveržov
Sveržov 29
086 02 Gaboltov
+421 911 711 133
sverzov@sverzov.sk

  Informácie
IP adresa:54.162.138.175
Dátum:21. 07. 2017
Čas:20:34
Online:1
Sviatok má:Daniel
Zajtra bude:Magdaléna
  Prihlásenie

Užívateľské meno:

Heslo:




Registrácia nového čitateľa!


História obce
|Vydané 07. 06. 2008 | 26438 prečitané | Informační e-mail | Vytisknout článek |


Obsah
  • - Obdobie od r.1355 po 19.storočie
  • - Reformácia
  • - Začiatok 20. stor. do II. svetovej vojny
  • - Povojnové obdobie
Erb - Obec Sveržov
V písomnostiach zo 14.-16.storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Sverso, Swyrzo, ktorý bol už maďarizovanou podobou pôvodného slovenského názvu Sveržov. Existuje domnienka, že názov korení v osobnom mene, pravdepodobne prvého tunajšieho šoltýsa. Šoltýstvo sa tu napokon udržalo aj v 15. a 16. storočí. Zaujímavý je dejinný vývin jej názvu za posledných 200 rokov, teda od roku 1773. V tomto roku sa uvádza názov Sverszo alebo Swerszow. Rok 1786 už ho trošku pozmenil na Schwerszo a v roku 1808 to už bol Sverzso alebo Szverzsó, tiež sa spomínajú názvy Swiržow, Sswiržow, Zweržow. Roky 1863-1902 udávajú Sverzsó a r.1907-1913 názov Ferzsó. Od roku 1920 je to už obec Šveržov, no a dnes je to Sveržov.
Pri opise bude vhodné spomenúť niekoľko miestnych, tradíciou zachovaných názvov. Sú to hlavne hony, ktoré sa tiahli po pravom a ľavom brehu Sveržovky. Od juhu k severu na ľavom brehu potoka sa tiahnu nasledovné hony: Panska hura, Pod Sošninu, Pod Rakovec, Chabajuvka, Dolinka, Richeň, Lazy, Figliarka. Pravý breh potoka od severu k juhu: Pod Klefan, Šecovka, Ševči, Nad Šihoc, Nad Palírku, Hona, Dolu Roveň, Brišky, Helbar, Šoltyše, Zahrady, Kostolné. Z obce vedú poľné cesty do Tarnova cez Hurku, do Kružlovskej Huty cez Hona, do Zlatého cez Sošniny, do Kurova nad Medzou, do Tvarožca pod Dolinky - Dolinami (Pamätná kniha).

Obdobie od r.1355 po 19.storočie

Existoval Sveržov ešte pred rokom 1355? Aj keď odpoveď na túto otázku nikde výslovne nenájdeme, veľa môžu napovedať niektoré zachované údaje z tohto obdobia. M. Slivka uvádza, že touto oblasťou prechádzali viaceré cesty do Poľska smerom na starý Sacz a ďalej do Krakowa (cez Gaboltov, kde sa v r.1355 spomína mýtna stanica). Jedna z tých ciest prechádzala aj údolím Sveržovky, iná zase údolím Mníšskeho potoka nad Bardejovom. Z toho možno usudzovať, že Sveržov v tej dobe pravdepodobne ešte neexistoval, lebo by bol uvedený v niektorej z listín, ako dedina, cez ktorú viedla obchodná cesta.

Prvá písomná zmienka o Sveržove je z roku 1355, keď Jágerská kapitula v tomto roku potvrdila ohraničenie majetku panstva Smilno pre šľachticov Tekulovcov. K panstvu patrila aj východná časť dediny Sveržov s mlynom, lebo miestny potok bol časťou západnej hranice Smilnianskeho panstva. Z obsahu listiny je zrejmé, že táto dedina jestvovala aspoň dve až tri desaťročia pred polovicou 14. stor., a že tunajšie obyvateľstvo sa zaoberalo roľníctvom. Z uvedených poznatkov nemožno jednoznačne usúdiť, či Sveržov založili usadlíci so šoltýsom zač. 14. stor., alebo či jestvoval už pred 14. stor. a po prvej polovici 14. stor. sa tu usadilo nové obyvateľstvo. V prvej polovici 14. stor. časť Sveržova patrila k panstvu Smilno. Neskôr, až do 70. tych rokov 15. stor., celý Sveržov bol majetkovou súčasťou panstva Makovica. (hrad Makovica stál nad Zborovom, kde ešte teraz možno vidieť jeho zvyšky).15. storočie je už oveľa bohatšie na udalosti i údaje zo zachovaných listín. Listiny z tohto obdobia sa týkajú hlavne mesta Bardejova a jeho snažení získať niektoré dediny od okolitých panstiev ( hlavne Makovického) do svojho vlastníctva. Prvou priamou správou o bezprostrednom feudálnom vzťahu Bardejova k okolitým dedinám je listina z roku 1347, keď panovník Ľudovít I. prehlasuje, že nemá v úmysle odobrať Bardejovčanom dedinu (villa) Mokroluh. Podobne jedna listina z augusta roku 1446 uvádza, že Spišská Kapitula oznamuje mestu Bardejov, že ho opäť do držby majetkov Kľušov, Šiba, Sveržov, Richvald a Hertník uviedla. V podobnej súvislosti sa spomína Sveržov aj v listine kráľa Mateja Korvína z r. 1472 venovanej Bardejovu, ktorý mu ho daroval spolu s Komárovom. Na tieto dediny (rovnako Dlhú Lúku, Bardejovskú Novú Ves, Zlaté, Mokroluh, Rokytov) si nárokovala aj šľachtická rodina Rozgonyiovcov, ktorá vtedy vlastnila panstvo Makovica po vymretí rodu Czudarovcov.
V roku 1474 sa teda dohodli mesto Bardejov a Osvald Rozgonyi pred panovníkom, že dediny Mokroluh, Rokytov, Sveržov, Zlaté, tiež bardejovské mýto, budú patriť Bardejovu a Dlhá Lúka, Bardejovská Nová Ves, Komárov prejde do vlastníctva Rozgonyiovcov. Sveržov sa tak stal majetkom Bardejova na viac storočí, s menšími zmenami, až do roku 1848. Toto obdobie je známe aj bratríckym hnutím, ktoré sa rozšírilo na území Slovenska po husitských vojnách v polovici 15. storočia. Aby sme si urobili presnejší obraz o tom, kde až došli bratrícke vojská vo svojom ťažení, bude vhodné spomenúť bratrícky tábor v Nižnom Tvarožci. Tento tábor bol zbudovaný na jednom z postranných kopcov hory Busov, najskôr po r. 1455. Bratríci sa neskôr utiahli do Poľska, niektorí sa dali najať do žoldnierskych kráľovských vojsk. V spojitosti s bratríkmi je zaznačená aj jedna udalosť, ktorá sa týka, aj keď nepriamo, Sveržova. Bratríci územím nielen prechádzali, ale častokrát krajinu aj drancovali a napádali chudobné poddanské obce. Od júna do decembra r.1455 sa páni z Bardejova usilovali získať späť majetok (hlavne dobytok) Sveržova, ktorý zobral Peter Axamit (bratrík) so svojimi zbrojnošmi. Peter Axamit sídlil na Plavči, ktorý mu dal Peter Komorovský, knieža liptovské a oravské, aby si posilnil svoju moc. Po výmene viacerých listov sa vec nakoniec urovnala, aj keď medzi Bardejovom a Petrom Axamitom sa nevytvorili dobré vzťahy. V apríli roku 1457 v jednom svojom liste Bardejovčanom oznamuje, že obec Sveržov a Malcov nepoškodil, ale opäť Bardejovčanom vytýkal ich odmeranosť a nechuť spolupracovať. Sveržov bol v tomto období svojou rozlohou a počtom obyvateľov veľmi malý. Zachovaný je údaj z r. 1438, kde sa spomína, že v Mokroluhu bolo, na porovnanie, 19 daňovníkov, v Rokytove 10, v Zlatom 9 a vo Sveržove 11. R. 1427 mala 17 poddanských usadlostí. Sveržovské sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 17 port (porta=brána, majetok). Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a tým upadli medzi želiarov. Od roku 1537 sa skončili boje o uhorský trón medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským. Po smrti Jána Zápoľského bola teda krajina rozdelená. Slovensko (aj Šariš) patrilo Ferdinandovi Habsburskému. V tomto období sa z okolitých dedín prisťahovali lacné pracovné sily, medzi ktorými boli aj sedliaci. Mešťania sa snažili rozširovať svoje majetky nielen v meste, ale aj v okolitých dedinách. Poddanské dediny poskytovali možnosť aj mestskému obchodu zvyšovať zisk kupovaním mestských remeselných výrobkov a dedinčania zase predávali mešťanom poľnohospodárske produkty. Oveľa viac osohu malo mesto z povozníckych povinností poddaných, ktorí dovážali drevo a stavebný materiál, vodili záprahy s vojenským materiálom, vyvážali smetie, atď. Richtári viacerých mestských obcí sa však z týchto robotných povinností vykupovali. K remeselnej výrobe bude vhodné spomenúť aj to, že v Bardejove sa v roku 1551 urobilo 30 malých bojových lodí - korviet, ktoré prišli zhotoviť dvaja viedenskí majstri. Pri prácach im okrem bardejovských majstrov pomáhali aj Sveržovskí robotníci: Stanislav de Swirso, Mattheo Swirso, Watzek Swirzow, Jacobo Swirzo, ktorí zdá sa, boli zručnými majstrami. Sveržov bol v tomto období stredne veľkou dedinou. začal sa stále viac prejavovať úbytok sedliakov a neustále pribúdali želiari. Roku 1567 tu hospodárilo 9 domácností, z nich 7 na polovičných a 2 na štvrtinových usadlostiach. Želiarske domácnosti boli asi štyri. Okrem rodiny šoltýsa tu teda žilo len poddanské obyvateľstvo. Dedina bola povinná platiť desiatky mestu a to aj po roku 1540, kedy mal Bardejov už len v piatich dedinách desiatok. Mesto z neho nemalo priamy finančný osoh. Vrchnostenský desiatok odvádzala obec v naturáliách, pričom nemala veľa polí.

Reformácia

O rozšírení reformácie v okolí Bardejova vieme zatiaľ veľmi málo. Je však nepochybné, že aj na dedinách v okolí mesta sa reformácia uchytila prinajmenej v druhej polovici 16. stor. Ján Zidko alias Kozlen, prišiel za slovenského kazateľa do Bardejova z Hertníka okolo roku 1565. Aj ďalší slovenský kazateľ Matej Příhoda zo Sliezska prišiel do Bardejova z Kobýl. Evanjelické farnosti, resp. filie, vytvorili sa v nasledujúcich mestu patriacich obciach: Zlaté, Rokytov, Sveržov, Tarnov, Mokroluh, Kobyly, Kľušov, Šiba, Richvald a Hervartov. Farári okolia podliehali pod cirkevný dozor metského farára, ktorý svoju právomoc vykonával aj pomocou vizitácií.17. storočie je sprevádzané viacerými protihabsburskými šľachtickými povstaniami, ktoré zasiahli aj začiatok 18. stor. Ani mesto Bardejov a jeho okolité dediny neboli uchránené od povstaleckých vojsk, ktoré viackrát vtrhli do mesta. Pri povstaní Bocskaya a potom, keď sa k nemu pridal majiteľ makovického panstva, mesto obstálo ešte dobre. Dohodlo sa na spolupráci s povstalcami a vzájomnom rešpektovaní (1644-45). Thökölyho povstanie už bolo vážnejšie. Katolícki farári boli vyhnaní. Avšak po zásahu cisárskych vojsk prišli späť. Onedlho povstalci znova dostali mesto a zase sa pozmenili poriadky v meste. Po viacerých takýchto zmenách prišlo v roku 1684 cisárske vojsko, ktoré definitívne chcelo nastoliť poriadok. Keďže sa mesto spieralo podriadiť, dostalo za ozbrojený odpor vysokú pokutu. Jeho finančný stav sa veľmi zhoršil a muselo dať roku 1681 a 1683 do zálohu za 10 000 florenov (zlatých) svoje tri poddanské obce - Rokytov, Sveržov, Tarnov - richtárovi Dan. Guthovi. Sveržov sa tak načas dostal do iných rúk než bardejovských.Počas Rákocziho povstania roku 1703 mesto podľahlo jeho vojsku. Koncom septembra 1706 sa situácia tak vyhrotila, že mestu hrozilo vysťahovanie všetkého obyvateľstva do Poľska. Mesto nemohlo vystačiť so svojimi riadnymi príjmami a muselo ich nahradiť iným spôsobom, lebo bolo zaťažené platením daní. Roku 1708 zvýšilo mesto záloh na Sveržov a Tarnov u Mikuláša Szirmayho (dočasný nájomca týchto dedín) po 2400 florenov, rovnako zvýšilo o 7000 florenov záloh na Richvald, Šibu, Hervartov, Kľušov a Kobyly u baróna Fr. Klobušického. V priebehu ďalších rokov mesto muselo veľkými sumami opäť vykúpiť stratené dediny. V roku 1775 vykúpilo za 19000 florenov Zlaté a Sveržov. Odteraz, až do zrušenia poddanstva roku 1848, vlastnilo mesto deväť poddanských obcí: Nižná Voľa, Richvald, Tarnov, Rokytov, Mokroluh, Rešov, Sveržov, Zlaté a Lukavica. Stratilo teda v pohromách stavovksých povstaní natrvalo päť obcí: Kobyly, Kľušov, Šiba, Hervartov, V. Voľa. Snáď je zachytených veľmi málo údajov z tohto obdobia, avšak všetky spomenuté udalosti mali veľký vplyv na obec, ktorá v tej dobe, zdá sa, musela žiť vo veľkej chudobe. Z 19. storočia existuje viac informácií náboženského charakteru, ktoré však nestrácajú na svojej vážnosti a dôležitosti. Drevený kostol, spomínaný vo vizitácii z r. 1776, sa v roku 1813 zrútil. V tom istom roku povodeň vzala drevenú kaplicu pod Klefanom. Situácia ohľadom kostola bola napravená o sedem rokov neskôr, keď v roku 1828 bol postavený murovaný kostol, už na inom mieste, nad dedinou. Starý drevený kostol stál v strede dediny.
V roku 1863 bola založená pri kostole rím. kat. škola. Bola z dreva a nachádzala sa pri novom murovanom kostole. Poštátnená bola o 24 rokov neskôr, v r.1887, s vyučovacím jazykom maďarským. Slovenský jazyk sa zaviedol až po vzniku ČSR r.1918. V rokoch 1870-75 učil v škole Martin Holda zo Sveržova (náboženstvo) a v roku 1882 Andrej Pekárik, krajčír z Tarnova. Mnoho chlapov sa v tej dobe vybralo za prácou do Ameriky. Pamätná kniha uvádza, že "skoro každý mužský pochodil Ameriku". Za týmto obdobím nasleduje 20. storočie, ktoré ešte má pamätníkov jeho začiatkov, no ktoré je veľmi ťažko hodnotiť a posúdiť. Zopár faktov aspoň sčasti osvetlí túto dobu, už nie tak súčasnú.

Začiatok 20. stor. do II. svetovej vojny

Udalosti prvej polovice tohto storočia ťažko doľahli nielen na obec, ale i na celé Slovensko. V tak krátkom čase boli ľudia svedkami dvoch svetových vojen, ktoré priniesli do ľudksých obydlí len biedu a úzkosť. Roku 1914 začala 1. svetová vojna. Smutným pamätníkom tejto vojny je hrob Gabriela Berra, ktorý je pochovaný na Sveržovskom cintoríne. Väčšina chlapov sa z vojny šťastne vrátila. 28. októbra 1918 vznikla Československá republika na čele s prezidentom T. G. Masarykom. Obyvatelia si každoročne pripomínali narodenie "prezidenta osloboditeľa", ako ho titulovali. V tomto období sa reorganizovala administratíva, likvidovali sa župné úrady, volili sa obecné zastupiteľstvá, upravovali sa poľsko-slovenské hranice, zakladali nové katastre. Roku 1926 bola opravená štátna ľudová škola, ktorú roku 1931 úradne zriadili ako štátnu ľudovú školu nanovo.
Medzivojnové obdobie charakterizovala bohatá činnosť. Napr. v roku 1933 bola zriadená telefónna stanica, roku 1932 boli úpravy na notárskom dome, zavedená autobusová doprava Bardejov - Gaboltov - Lenartov. Roku 1934 bola zase posviacka evanjelickej modlitebne a bola pristavaná budova k notárskemu úradu. Roku 1956 prebehla elektrizácia vidieku, bol opravený most medzi Sveržovom a Gaboltovom. V tridsiatych rokoch vznikli viaceré spolky: hasičský, osvetový zbor, knižničná rada činovníkov. Tiež vo Sveržove fungoval spolok Spolok svätého Vojtecha, ktorého jednateľom bol Adam Buranovský. Mal 14 členov.
Vojnové roky však opäť pribrzdili snahy obyvateľstva. Úroda počas týchto rokov bola slabá. Niektorí chlapi boli povolaní do armády, tí sa šťastne vrátili.

Povojnové obdobie

Pamätná kniha uvádza, že v roku 1946 bol vo Sveržove jeden kováč, jeden kolár, jeden murár, jeden obchodník, jeden hostinec. Prvý raz sa otvorila dvojtriedna ľudová škola, na ktorú napísal žiadosť bývalý učiteľ Štefan Náhlik. Podľa pamätnej knihy, všetko zdraželo, boli veľké rekvizície obilia a dobytka. Ľudia si všetko kupovali na lístky. Boli tzv. chlebenky, múčenky, tabačenky, šatenky, mydlenky, aj lístky na topánky. Obilie sa mlelo na mlecie výkazy. Len pre zaujímavosť, pre fajčiarov nastali zlé časy. Štát prideľoval málo tabaku. Preto si niektorí robili tabak doma, ale bol veľmi nekvalitný. Zaujímavá je i správa, že vojnová doba rozpútala i vír vášní, ktorý nerešpektoval neporušiteľnosť manželského zväzku. Čo sa týka bývania obyvateľstva, ešte v roku 1947 je v dome u väčšiny hlinená podlaha, strechy kryté slamou, ale sú už aj novšie so škridlicou. Zdá sa, že prácu mal každý, keď pamätná kniha uvádza, že "nezamestnaní sú len cigáni". V rokoch 1947/48 sa vysťahovalo niekoľko rodín a dievčat do Čiech za prácou. V roku 1948 bol nábor do ČSM. Bola založená i Komunistická strana, ktorá mala 13 členov. Pamätná kniha uvádza, že rokom 1949 začala prvá Gottwaldova päťročnica. . Prvého mája 1949 bola otvorená v Rokytove stredná škola. Žiaci 6.-9. ročníka zo Sveržova , boli začlenení do tejto školy. Pôvodný plán bol do Sveržova, ale nesúhlas občanov tomu zamedzil, ba dvojtriedka sa zmenila na jednotriedku. Ďalšie dejiny, udalosti, nech už vyrozprávajú priami pamätníci.

 

Web je postavený na phpRS.